Ideme k veterinárovi

Autor: Petra Malárová

Nielen pre tých, ktorí sú majiteľmi zvieratka po prvý krát, ale aj pre skúsenejších majiteľov a chovateľov je návšteva veterinárneho lekára stresom. Tento stres nespôsobuje vždy iba obava o zdravie či, nebodaj, život zvieracieho miláčika. Aj pred bežnou vakcináciou či iným rutinným zákrokom sú majitelia často nervózni a vystrašení. Zvyčajne to spôsobuje to, že nevedia, čo ich presne čaká. Neradi tiež spôsobujú svojmu zvieratku „trápenie“, ktorým pre väčšinu chlpáčov návšteva vo veterinárnej ambulancii je. Často si neuvedomia, že zvieratko je v strese práve kvôli pocitom svojho milovaného majiteľa. A oni jeho stres a nervozitu veľmi intenzívne vnímajú.

Základné vyšetrenie

Ako teda dosiahnuť, aby návšteva u veterinára prebehla čo najmenej bolestivo, a to ako po stránke fyzickej, tak aj psychickej. a pre všetkých zúčastnených? Úplne ideálne je, ak zvieratko od ranného veku privykáme na určitú základnú manipuláciu. Pre vášho psíka či mačičku (ale aj iné druhy zvierat) by malo byť úplne prirodzené nechať si prezrieť oči, uši, papuľku a zúbky, nechať si prehmatať bruško, labky či nazrieť pod chvostík. Skvelé je, ak si zvieratko zvykne aj na meranie teploty v konečníku, a ak tento úkon zvládate aj v pohodlí domova. Stres totiž telesnú teplotu v rôznej miere zvyšuje, a tým aj skresľuje jej výpovednú hodnotu.

Ak s ním toto všetko postupne a pravidelne absolvujete od ranného veku doma, je preň oveľa menším problémom prejsť základným vyšetrením u veterinára. Pristupovať k tomu treba rovnako, ako k iným veciam, ktoré chcete svojho miláčika naučiť. Dá sa to pekne zvládnuť nielen u psov, ale aj u mačičiek, a v určitej miere aj u ostatných druhov domácich maznáčikov. Avšak treba byť dôsledný a nenechať sa obmäkčiť pišťaním a inými prejavmi nevôle, pomocou ktorých s nami naši zvierací miláčikovia vedia často naozaj dobre manipulovať :-).

Pokiaľ sa nepodarilo z nejakých dôvodov naučiť toto všetko vaše zvieratko vo veku mláďatka, nič ešte nie je stratené. Aj dospelé či staršie zvieratká môžeme postupne na takéto úkony privykať. Bude to však zrejme chcieť viac času a trpezlivosti. A Váš veterinár Vám určite rád aj v tomto smere poradí a pomôže.

Ach, tá čistota...

Keď sa my, ľudia, pripravujeme na návštevu lekára, je pre nás úplne prirodzené a priam nevyhutné ísť k nemu vyumývaní, čisto poobliekaní, proste tip-top. Ale pozor! Pri Vášom zvieracom miláčikovi tento zvyk neuplatňujte. Pre veterinára je práve „špina“ na zvieratku jedným z dôležitých zdrojov informácií.

To, či má zvieratko výtok z očiek, ňufáčika, ušiek či iných telesných otvorov a ako tento výtok vyzerá. V akom stave je srsť, zuby a pazúriky zvieratka. Či je srsť v okolí konečníka polepená od výkalov... To všetko veterinárovi poskytne dôležité informácie o zdravotnom stave vášho zvieratka.

Informácie máte aj Vy

Pri návšteve veterinára počítajte s tým, že Vám bude klásť množstvo otázok. A to aj pri bežných návštevách, ako sú vakcinácie a pod. Keďže nám zvieratko nemôže povedať či ho niečo bolí, čo ho bolí, ako sa cíti, je potrebné, aby ste niektoré informácie poskytli práve Vy.

Na čo sa teda veterinár bude pýtať? Budem mu vedieť odpovedať? Nebojte sa, nejde o žiadne náročné otázky. Každý pozorný majiteľ väčšinu z nich dokáže bez problémov zodpovedať. Patria medzi ne určite otázky o tom, ako zvieratko prijíma potravu a ako vylučuje.

Ak má hnačku, ako vyzerá stolica (u zvierat sa jej hovorí trus, nech Vás toto pomenovanie teda nezmätie)? Je kašovitá, alebo až vodnatá? Ako je trus zafarbený? Má výraznejší zápach, než zvyčajne? Je veľmi častá, alebo je trus iba redší, avšak frekvencia je normálna? Ako dlho už má hnačku?

Ak zvieratko zvracia, ako dlho tento stav trvá? Čo zvieratko vyvráti? Zvracia hneď po kŕmení, alebo až neskôr? Vyvráti vodu hneď po tom, ako sa napije?

Papá a pije normálne? Menej či viac, než obvykle? Aký veľký je rozdiel v príjme potravy a/alebo vody? Je to iba menší výkyv, alebo je rozdiel veľký? Ako dlho to trvá?

Močí Vaše zvieratko normálne? Je frekvencia močenia taká, ako zvyčajne alebo močí častejšie či menej často? Akej farby je moč? Je jeho zápach iný, než zvyčajne?

Medzi ďalšie otázky patria tie, ktoré sa týkajú správania sa zvieratka. Často nám chvíľku trvá, kým si všimneme niektoré menej výrazné zmeny v správaní. Zvieratá nemajú vo zvyku nám priamo oznámiť, že niečo nie je v poriadku. Zistiť to môžeme iba my, ich ľudia. Dôležité je ale snažiť sa s triezvym pohľadom zhodnotiť, nakoľko závažná je zmena v správaní a vedieť aspoň zhruba odhadnúť, ako dlho trvá.

Medzi najčastejšie zmeny v správaní pri ochoreniach patrí znížená aktivita, snaha ukryť sa, podráždenosť aj u inak pokojných jedincov, alebo naopak, prílišná snaha o kontakt aj u tých zvierat, ktoré sú bežne trosku odťažitejšie.

Znamením, že niečo nie je v poriadku, býva často nečistotnosť. Zvieratko, ktoré je normálne čistotné a vykonáva si potrebu tak, ako má (pes pri venčení, mačka v mačacej taolete), nezačne byť nečistotné iba tak, bez príčiny. Aj keď to nemusí byť hneď fyzický problém, nie je zlé ho konzultovať s veterinárom.

Ďalšími zmenami môžu byť : zmena spánkového režimu, zmeny v správaní sa pri kontakte s inými zvieratami, prehnaná starostlivosť o srsť, alebo naopak, znížená starostlivosť o srsť či jej úplná absencia.

Ak sa Vám zdá, že je toho akosi priveľa, nestrachujte sa. Na väčšinu týchto otázok dokáže veterinárovi pozorný majiteľ odpovedať bez väčších problémov. A nezabudnite – to, nakoľko bude návšteva veterinára stresujúcim zážitkom, je najmä na Vás. Váš stres a nervozita sa veľmi ľahko prenesú na Vášho miláčika. Ale rovnako ľahko príjme aj Váš kľud a vnútornú istotu.